Dokonalá láska (18.časť)

5. září 2015 v 1:28 | AnnyLove




"Si nádherná," pozdvihol moju ruku a otočil si ma, aby si ma obhliadol z každej strany, "pripravená?" "Ďakujem," usmiala som sa a obrátila sa na decká, "opatrujte sa, vidíme sa zajtra." Zapriali mi veľa šťastia, Poncho ma odviedol k autu, otvoril mi dvere a ja som nasadla. Keď nasadol aj on, ostala som sa na neho dívať. Mal na sebe oblek...pripomenul mi jeden moment z tej cesty. Naštartoval a počas jazdy som si všimla, ako miestami pohľadom blúdil po mojich obnažených nohách. Zrazu sa rozosmial a ja som sa na neho pozrela. "Chceš ma zabiť, však?" "Ty nás zabiješ ak sa neprestaneš dívať tam, kam nemáš," prehodila som si cez nohy šatku, ktorú som si vzala, ak by mi večer bolo chladno. "Ty si na vine," stále mal na tvári ten jeho šibalský úsmev, "nepovedz mi, že si sa takto nahodila kvôli Gastonovi. Pretože to ti neuverím." "Nie, ale tiež som sa takto neobliekla kvôli tebe," zasmiala som sa, "ty si vždy hovorieval, že dobrý zovňajšok pomáha obchodom." "Obchody sú teraz to najmenej podstatné," zastavil auto. Oni nás už čakali pred podnikom. "Any, o niečo ťa požiadam," pozrel sa na mňa, "nenechaj sa ovládať tým mužom...ja budem tiež v strehu." Prikývla som a moje dvere sa otvorili. Gaston mi podal ruku, aby som vystúpila. Poncho vystúpil tiež a všetci spolu sme vošli do reštaurácie. Čašník nás odviedol ku stolu, Poncho si sadol vedľa mňa a oni dvaja oproti. Napätie vo vzduchu bolo priam hmatateľné. Claudia sa na mňa veľmi zvláštne a vypočítavo pozerala, akoby niečo plánovala. O malú chvíľku nám doniesli víno, Gaston zdvihol pohár na prípitok a všetci sme si odpili. Vtom Claudia prehovorila. "Anahí, povedz mi... aký je Alfonso v posteli?"




Ostala som paralyzovaná, stiahlo mi hrdlo aj žalúdok a myslela som, že ani ten dúšok vína v sebe neudržím. Poncho si odkašľal a odpovedal namiesto mňa. "Neviem na čo narážaš, ja a Anahí máme len pracovný vzťah. A hovoriac o práci, sme tu na to, aby sme hovorili práve o nej, nie?" "Ak je to tak, nebudeš mať žiadny problém dať mne a Anahí šancu ostať o samote, nie? Myslím, že stále máme niečo nevyriešené," povedal Gaston a usmial sa na mňa. Ako ho len nenávidím! "Ale mne to bude vadiť, som zadaná," zaklamala som. "Santos sa volá, však?" zapojila sa Claudia. "Sme tu pre niečo iné, nie aby sme skúmali osobný život Anahí a ani ten môj," povedal rázne Poncho v nádeji, že už nám dajú pokoj. "Nemôžte poprieť, že Anahí vyzerá veľmi dobre...je jasné, že má všetko, čo jej iné môžu len závidieť." "Má pekné telo," pozrel sa na moment na mňa a hneď sa vrátil pohľadom ku Gastonovi, "ale nič viac." Nemohla som to ďalej počúvať. "Kým objednáte večeru, idem na toaletu. S dovolením." Postavila som a a zamierila som k toaletám. Poncho išiel za mnou a zadržal ma skôr ako som vošla. Ostal sa na mňa dívať, v jeho očiach som videla niečo iné. "Any, všetko, čo som povedal, nie je pravda, ale zdá sa, že majú iné úmysly ako riešiť prácu," pozrel sa na mňa ospravedlňujúco. "Ja viem, nerob si starosti, neodišla som preto. Ale zdá sa, že prišli len kvôli tomuto? Čo vlastne chcú docieliť?" "Neviem, ale mám v pláne to zistiť," jeho oči sa zadívali niekam za mňa, "Daj mi facku..." Začudovane som sa na neho pozrela. "Dívajú sa na nás, musíš ma udrieť," vysvetlil mi. "Poncho, a to len tak?" "Pozri, spomeň si na všetko, čím si si musela prejsť, Any použil som ťa len ako sexuálny objekt, chcel som len uhasiť svoj smäd, ukradol som ti tvoje panen..." Nenechala som ho dokončiť a dala som mu facku. Dosť silnú. Chytil sa za líce. Mal pravdu, ukradol mi moje panenstvo, ale čo ma bolelo ešte viac, bolo, že mi ukradol srdce a dušu. "Počkám ťa pri stole, s týmto docielim, aby prestali hovoriť o tom, čo údajne spolu máme," povedal Poncho a odišiel. Vošla som sa toaletu. Všetko čo mi teraz povedal, bolo len preto, aby som ho udrela, ale kedysi to myslel vážne. Chvíľu som počkala a vyšla som von, sadla som si k stolu a všimla som si ako sa Claudia na mňa díva a smeje sa. Cítila som sa zle. Hrať toto divadielko sa mi nepáčilo. "Pekné telo, jedz, nenechaj si zájsť chuť," povedala uštipačne Claudia. A to bol len začiatok večere. Bolo jasné, že sa ma bude snažiť zosmiešniť za každú cenu, ale už som toto mala dosť! Bola som unavená! Nedovolím to jej ani nikomu inému! "Možno mám pekné telo a Alfonso túži pomilovať sa so mnou," prebodla ma pohľadom, "a vieš čo? To je to, čo ťa skutočne bolí, že ja som tá ktorá sa dostala do jeho myšlienok a nie ty." "A ty odkiaľ vieš, či som v Alfonsových myšlienkach alebo nie?" prižmúrila oči ako mačka. "Nebolo by potrebné, aby si robila toto všetko," rozhodila som rukami, "ani by si ho nemusela vyhľadávať, a on by prišiel sám." "Dámy, upokojte sa," povedal vliezavým tónom Gaston, "akosi sme odbočili od témy." Obe sme stíchli, ale ostali sme sa na seba uprene dívať. Och, ako ju neznášam! Mám sto chutí ju chytiť za pačesy a poutierať ňou dlážku. Ale aspoň som mojimi slovami trafila do čierneho, zasiahla som miesto, kde ju to najviac bolí. Gaston sa už nevrátil k tomu, že by chcel potom so mnou ostať sám, pravdepodobne moje slová o tom, že som zadaná zafungovali. Zajtra sa obaja vrátia do Acapulca a už ich zas dlho neuvidíme. Ako dobre! Claudia sa niekoľkokrát snažila chytiť Poncha za ruku, ale jemu sa podarilo vždy šikovne uhnúť. Keď sme dojedli a začala hrať hudba, Poncho sa pozrel na hodinky a povedal, že musíme ísť, pretože má ešte niečo dohodnuté. Ostala som sa dívať na Gastona a on súhlasil s podpísaním zmluvy, zdá sa, že už Miguel ho viac-menej presvedčil. Claudia nehodlala podpísať, no možno to bola jej hra, aby ju Poncho začal presviedčať a ona si mohla klásť podmienky. On však nenaliehal, vzal dokumenty, ktoré podpísal Gaston, rozlúčili sme sa a odišli sme. Claudiu muselo od hnevu roztrhnúť. Nastúpili sme do auta a ja som sa ostala na Poncha dívať. "Claudiina zmluva nie je taká dôležitá?" on pokrútil hlavou, "tak aspoň Gaston to podpísal." "To je dôležité, keď v pondelok odovzdáme tieto dokumenty Miguelovi, bude viac ako spokojný." Prikývla som a Poncho zapol rádio. Keď sme prišli pred môj dom, bolo dosť neskoro. Odprevadil ma k dverám a začala som hľadať kľúče. Neboli v kabelke! "Och nie!" oprela som sa o dvere, "nechala som si kľúče doma...no nič, musím ich zobudiť." Išla som zazvoniť, keď vtom mi Poncho chytil ruku "Ak chceš, aby ťa zabili, do toho," zasmial sa, "je tu aj iná možnosť, môžeš ísť spať ku mne , apartmán nie je síce taký veľký ako váš dom, ale dvaja sa tam vyspíme." Pozrela som sa na neho: "Poncho, nechcem ťa otravovať..." On ma nenechal dohovoriť. "Nebudeš, a ak si robíš starosti, že budeme spať v jednej posteli, neboj sa nebudeme," pozrela som sa mu hlboko do očí, "sľubujem." Začala som premýšľať a rozoberala si všetky možnosti. Bolo už fakt neskoro na to, aby som budila decká a on mi predsa sľúbil, že nebudeme spať spolu. Prikývla som a začala kráčať smerom k autu. Doviedol ma pred budovu s množstvom okien, chytil ma za ruku a vzal ma dovnútra. Keď otvoril dvere apartmánu, ostala som prekvapená. Bol maličký, kúpeľňa, kuchyňa prepojená so sálou a izba. Len jedna izba! No výborne! "Pozri, ledva sa tu zastavím a bola by hlúposť míňať majland za dom, v ktorom sotva budem. Poď," potiahol ma za ruku a odviedol do spálne, "môžeš spať tu, ja budem v obývačke." Ostala som sa dívať na spálňu a on zatiaľ vytiahol zo skrine svoju dlhú košeľu a podal mi ju. "Tu máš Any, môžeš ju mať ako pyžamo." Pobozkal ma na čelo a odišiel z izby. Prezliekla som sa, hoci košeľa moc nezakrývala moje nohy, bolo to aspoň niečo. Ľahla som si, ale nemohla som zapať. Stále som sa prehadzovala posteli a rozmýšľala, že kvôli mne bude teraz Poncho spať na nepohodlnom gauči v obývačke. Postavila som sa a bosá som vyšla z izby. Poncho sedel na pohovke , popíjajúc pohár vína a mal...mal uplakané oči. Priblížila som sa a keď ma uvidel, sklopil zrak.




Sadla som si vedľa neho a vzala som mu pohár z ruky a položila ho na stôl. "Čo ti je?" neodpovedal mi, "no tak Poncho, čo sa ti stalo? Nehovor mi, že sa pre slzy cítiš byť menej chlapom." "Nemôžeš spať?" pokrútila som hlavou, všimla som si, že jeho pohľad smeroval k mojim stehnám, zdvihla som mu tvár a pozrela sa mu do očí, "Čo potrebuješ, Any? Ak si hladná, chladnička ti je plne k dispozícii." "Poncho nechcem nič, len mi vysvetli...ak sa ti nepáči, že som tu, môžem sa vrátiť domov," postavila som sa, "nerob si starosti." "Nebuď ako malá," chytil ma za ruku a znovu ma posadil, "samozrejme, že som rád, že si tu." "Dobre tak ak mi nechceš nič povedať, nemôžem ťa k tomu prinútiť." "Pozri, je to roky, čo som si domov nedoviedol žiadnu ženu," pohladkal ma po líci, "nie, že by som nemal príležitosť, ale nepovažoval som to za potrebné. Keď som strávil noc s nejakou ženou, vzal som ju do hotela." Sklopila som zrak, pretože ma bolelo počuť to. "Pretože, neboli pre mňa vôbec dôležité, ale s tebou je to iné," chytil ma za bradu a pozdvihol mi tvár, "ty si ma zmenila a vďaka tebe som začal veriť v niečo, čo pre mňa pred mnohými rokmi zmizlo. A keď som si uvedomil všetko, čo som začínal cítiť, začal som mať strach a snažil som sa od tých citov ujsť, chcel som ťa nenávidieť. Teraz ma najviac bolí, že si tak veľmi trpela a ja tiež, a hlavne to, že to bola moja vina. A teraz kvôli tomu neveríš jedinému môjmu slovu. Keď som mal šestnásť, bol som ešte sopliak," zasmial sa, "zaľúbil som sa do ženy, s ktorou som bol päť rokov. Už sme sa šli sťahovať do spoločného, keď som si našiel od nej list, v ktorom sa so mnou rozišla. Odišla s mojím najlepších kamarátom. Ostal som bez ženy," povedal smutne, "a bez človeka, ktorého som považoval za kamaráta. Vysmievali sa zo mňa a odvtedy som veril, že láska neexistuje, išiel som od ženy k žene, až pokým som nenašiel teba. Viem, že nemám právo na nič," zavrel oči a potom ich znovu otvoril, "a nevyčítam ti to, stratil som ho kvôli tomu, čo som ti urobil." "Prečo si mi toto všetko povedal?" "Videl som v tebe ženu s citmi, s cnosťami aj s chybami," usmiala som sa na neho, "viem, že ty si tiež cez to neprechádzala ľahko...chcel som ti povedať niečo o mojom živote, aby si ma mohla lepšie pochopiť, aspoň trošíčka." "Poncho, ja som to tiež nemala ľahké," zdvihla som ruku k tej jeho a odtiahla som ju od môjho líca, "vždy sa okolo mňa pohybovalo kopec chlapcov, ktorým však išlo len o jedno, a ja som sa vždy usilovala nájsť takú lásku, ako majú Dul s Uckerom. Keď som ťa spoznala, chcela som zomrieť, lebo som ťa nenávidela a zároveň cítila niečo iné. Keď ťa Claudia bozkávala, všetko som pochopila, umierala som od žiarlivosti. Tam v chate si mi dal pocítiť, že som len jedna z mnohých, ale potom v to ráno v hoteli si mi povedal, že ty ma...že ma..." "Že ťa milujem," doplnil ma Poncho a ja som pokračovala. "Vytvoril si vo mne ilúzie, ktoré si hneď na to úplne zničil tým, že si mi povedal, že to bola iba zábava, že to pre teba nič neznamenalo a vtedy som sa cítila ako úplná hlupaňa. To, čomu som sa vždy snažila vyhnúť pri iných mužoch, ty si to dosiahol za pár dní." "Bol som hlúpy, keď som chcel ujsť od tých citov.." povedal smutne.




Odhrnula som si prameň vlasov, ktorý mi spadol do tváre a moje oči zvlhli. Vzala som si Ponchov pohár a dopriala si jeden dúšok. Potom som sa naklonila a oprela sa mu o hruď. On ma objal a viac si ma pritiahol. Toto bola ďalšia skúška, ktorú mi dal Boh do cesty, túžila som ho bozkávať, milovať sa s ním. Cítila som ako sa jeho pery dotkli mojich vlasov a dal mi bozk. "Naozaj, mi je to zo srdca ľúto," povedal. Trochu som sa odtiahla, a ostala sa na neho pozorne dívať. V izbe bolo len trochu svetla, ktoré vchádzalo cez okno obývačky. Už svitalo. Sadla som si mu na kolená a chytila ho za tvár, a on ovinul ruky okolo mojich bokov. "Any, nezačínaj niečo, čo nebudem môcť skončiť..."


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 6. září 2015 v 14:13 | Reagovat

Milujem túto poviedku a veľmi ma potešilo, že keď som sem ráno prišla, tak tu bola nová kapitola. Tá večera, kde im kládli takú hlúpe otázky musela byť pre nich veľmi nepríjemná. A ten koniec...muselo sa to skončiť v tom najlepšom? :D Už sa teším na pokračovanie :)

2 Henušqa Henušqa | Web | 7. září 2015 v 21:09 | Reagovat

Znova úžasná časť ♥ ♥ ♥ Presne som si myslela, že tá večera bude vyzerať takto- večera plná urážok:/ Aj keď Gaston prekvapil, že podpísal tú zmluvu :-) A koniec znovu nádherný, veľmi sa teším na pokračovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
free counters